svetielko45

PRÁCI ČESŤ

Kto z nás skôr narodených by si nepamätal na pozdrav, ktorý nás ešte nie tak dávno sprevádzal na každom kroku? Nebudem teraz ani chváliť a ani haniť minulý režim, lebo to nepovažujem za podstatné. Skôr si chcem dnešný deň trocha pripomenúť, aby aj tí, ktorí sa narodili po roku 89 a neskôr boli aspoň trocha v obraze prečo sme oslavovali 1.máj ako aj to, že tento sviatok práce dodnes ostáva pre nás sviatkom, na ktorý nevieme a ani nechceme zabudnúť.

U nás v bývalom Česko-Slovensku bol tento sviatok vyhlásený za štáty sviatok od roku 1919 po vzniku Česko-Slovenska. Oslavy prvého mája sa niesli v celej nádhere prvomájových sprievodov vo všetkých mestách a väčších dedinách a zúčastňovali sa ich všetci občania, ktorým to dovoľoval zdravotný stav. Či už malé deti, pracujúci ale aj dôchodcovia v sprievodoch. Ako deti sme obdivovali alegorické vozy, a hlavne pojazdné predajne, kde sme si kúpili nejakú sladkosť. Tieto slávnosti sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu podmienok pracujúcich a zároveň boli aj protestom proti vojnám a fašizmu, čo znázorňoval aj symbol bielej holubice, ktorý väčšinou nosili deti v sprievode v podobe mávatka. Určite tento sviatok nie je „komunistickým a totalitným prežitkom“  nakoľko sa jedná o medzinárodný sviatok ktorý sa ustanovil v roku 1889 v Paríži na kongrese internacionály. V roku 1886 prebiehali masové demonštrácie robotníkov Chicaga za osemhodinový pracovný čas. Chicago bolo centrom týchto masívnych štrajkov a demonštrácii a tieto štrajky sa konali po celom území USA. Trvali 3 dni a polícia zahájila streľbu do štrajkujúcich robotníkov. Po USA úrady rozpútali štvanice proti štrajkujúcim robotníkom v Chicagu masovo ich začali zatýkať. Pri streľbe bolo 6 robotníkov zabitých a niekoľko desiatok zranených. Tento sviatok vznikol na pamiatku týchto robotníkov, ktorí sa vzbúrili proti neľudským pracovným podmienkam a začal sa oslavovať medzinárodne v mnohých štátoch sveta.

Ako vidíme osem hodinový pracovný čas máme zachovaný dodnes. Polemizovať o tom, či je to sviatok komunistický, alebo americký, či prevzatý, alebo ukradnutý nespĺňa účel toho, čo som tým chcela povedať. Zvlášť v dnešnej dobe, keď práve v tieto dní následkom COVID-19 a nezmyselných opatrení prichádza mnoho ľudí o prácu, ktorá ich živí. Sami sa mnohokrát stretávame tiež s neľudskými pracovnými podmienkami a keďže sa mnohí bojíme o svoju prácu, tak radšej tieto podmienky znášame a tvárime sa, že sa nič nedeje, aj keď to v nás vrie.

Nech už je to akokoľvek so sviatkom prvého mája je to pre mňa sviatok, ktorý si zaslúži spomienku nie len na robotníkov Chicaga, ale aj na všetky pracovité ruky, bez ktorých by sme denne nemali na stole chlieb.  Buď práci česť! Česť každej práci, lebo každá práca je potrebná pre všetkých.